Podarený život!

Žijeme!!! Fajn, a čo viac?

Sme súčasťou tej najlepšej, najzábavnejšej a najvzrušujúcejšej spoločenskej hry, lepšej ako "Človeče nehnevaj sa." 

Ako sa táto hra začala? Úplnou náhodou alebo je dielom Kreátora? Tak alebo tak, predchádzali tomu neuveriteľné milimetrové presnosti v ponímaní rozľahlého vesmíru.

Všetko sa začalo pred 13-timi miliardami rokov Big Bangom. Okrem iného, začali sa generovať častice a antičastice a čuduj sa svete, náhodou vznikla asymetria. Obrazne povedané, z každej z častíc vznikla jedna miliarda, ale v jednej z nich vznikla jedna miliarda plus 1 kus a začína sa veru riadny bordel. Pretože, len a aj vďaka tomu mohol vzniknúť život.

No, poďme ďalej. Život je možný len na báze uhlíka. "Uhlííík, uhlík, hľadám ťa!" Kde sa vzal, tu sa vzal, zrazu bol. Aj so svojimi potrebnými tromi alfa časticami. Tieto čudá vzišli z práce energie a proces pokračoval inflačným rozpínaním v čase 10 na -33 sekundy. Je to zložité, ale zároveň jednoduché. Ako keby nejaký podarený smejko vymenil v siahodlhej rovnici číslo 3, trebárs za číslo 6! Život by veru, milé deti, nikdy neexistoval.

Myslíme si, že už máme všetko potrebné, ale ešte stále nie...

Potrebujeme, aby Zem vážila presne. Dávam ju na váhu a trochu mám obavu z toho, čo sa stane. Stačí, aby vážila o jedno číslo menej alebo viac a sme v prdeli. Nebola by, alebo by odletela. "Fúú, odľahlo mi, má presne."

A čo susedia? Iba malé percentá vzdialenosti od Slnka nás delia od toho, aby sme sa uškvarili, ako zabudnutá oravská slaninka na grile počas radovánok, alebo zmrzli. Je to podarené, nie?!

Niekto presne vyrátal aj sklon natočenia Mesiaca, aby ovplyvňoval život na Zemi. Len malá odchýlka nás vykoľají a pošle do zabudnutia. Všetko je ako má byť a je toho omnoho viacej.

Vďaka fyzike, najkrajšej vede, máme tieto presné informácie a môžeme sa zamýšľať ďalej. Názory popredných fyzikov sa rozchádzajú. Einstein hovoril o nekonečnej inteligencii, ktorá všetko stvorila pre človeka. Ale iní mudrlanti vyslovujú kontra teórie, že tu máme multivesmír, teda niekoľko vesmírov a ten náš sa rodil pre nás. Skrátka, všetko to bolo šité na človeka. Zhodujú sa len v tom, že podmienky boli striktne dané.

A máme tu veľký trapas. Je tu len jeden a či veľa vesmírov a kde je ten koniec?  Profesori nám odkazujú: "Musíte v pokore uznať, že nie všetko je človeku dané, aby pochopil, porozumel a vyriešil."

Našťastie máme šikovného Slováka zo Štefanovej, ktorý to rozlúskol. Počas dovolenky v Austrálii sa prechádzal a prišiel na koniec pláže. 

Za ňou bolo už len malé pole so zemiakmi a tabuľa s nápisom: Sweet potato. Prečítal to, zamyslel sa, a vyriešil rébus. "Svet potálto!"

Keďže je svet potiaľto - tu je koniec. Aké ľahké...

Múdremu objaviteľovi zo Štefanovej predchádzali gorily, šimpanzy a hominidi. Gorily zostali gorilami, šimpanzy tiež, ale hominidi pred asi 38 tisíc rokmi precitli k zmene. Preveľkej zmene. Objavilo sa u nich vedomie.

Dovtedy bytie pozostávalo z tela, ako matéria. Z duše, ako žitie. Ale tým, čím sme sa odlíšili od zvierat a dodnes sa odlišujeme je, že máme každý svoje vedomie. Zrodil sa život. Pre niekoho podarený, pre niekoho nepodarený.

A preto môže silný človek, ktorý vznikol premýšľať. Aj vďaka trom silám - gravitačnej, silnej a elektroslabej, ktoré vzišli z jednej prasily. Žijeme v chaotickom móde a všetko je náhoda? Ako keď slepý trafí z kilometra tri krát po sebe stred terča? Alebo existuje riadený neporiadok Niekým, kto hodil kocky a umožnil nám byť súčasťou jedného veľkého zázraku z mnohých?  Hry s názvom - Podarený život na zemeguli. 

Vítam ťa na stránke Podarený život! Nechaj sa príjemne šokovať, zabávať a zamýšľať sa nad ďalšími zázrakmi až do konca sveta, vďaka rozhovorom s výnimočnými osobnosťami.

Neboj sa, nebude to bolieť.