Majster sveta v kvalite medu, Rasťo Pavlišin

Majster sveta v kvalite medu - Rasťo Pavlišin

Ako si sa dostal k včeláreniu?

Bol som u teba na návšteve a vzal si ma k starému pánovi - včelárovi. Býval v dome pri lese a v ňom mal včelstvo. Kúpili sme si med a potom nás pozval do jeho priestorov v suteréne. Niečo ako vojenský kryt, so všetkými možnými haraburdami, čo sa ešte zídu. V strede kraľoval starý plechový sud na vytáčanie medu - medomet. Mal som pocit, že všetko vonia medom. Hrdzavé náradie, vedrá, či storočná lampa na strope. Rozprúdila sa debata o včelách. Po nej sme na seba pozreli a zaznela pamätná veta: "Poďme včeláriť!"

Ja som sa necítil pripravený, ale u teba to nabralo rýchli spád.

Ešte v ten večer som gúglil s cieľom kúpiť úle. Netrvalo to ani týždeň. Niekto ma nasmeroval na predajňu včelárskych potrieb vo Viničnom. Úplne neznalý, z čoho sa úľ skladá, som si vypýtal všetko potrebné. Aj keď som vedel, že predavačka má vražedne žiarlivého manžela, po zaplatení som ju od radosti vyobjímal ako malé dieťa mamu, keď dostane vytúženú hračku.

Úle si dopravil domov, do "ideálneho prostredia", na terasu bytového domu, ale čo včely?

Pre tie som išiel p. Ružičkovi do Veľkých Levár. Ešte pred tým ich bolo treba natrieť a to bola prvá skúsenosť s prácou včelára. Počas natierania sa zdvihol silný vietor a spôsobil malú katastrofu. Ochranné igelity sa nalepili na čerstvo natreté úle a všetko naokolo zašpinili. Mokrý zafarbený igelit sa mi prilepil na tvár a celé telo ako nedočkavá nevesta. Nepokazilo mi to náladu, naopak, po zaschnutí som sa šťastne vybral pre včely. Od prvej návštevy v sobotu u starého pána, v stredu kúpou úľov, prišla nedeľa a slávnostný prevoz dvoch rodín včiel.

To bol rok 2016 a stal si sa najrýchlejšie pracujúcim včelárom. Ako dopadla prvá sezóna?

Pri prvej kontrole, sme zistili, že chýba kráľovná. Trúdi boli z toho najviac nervózni, nemohli robiť svoju "prácu." Až keď prišla náhradná, rozprúdil sa v úle ten správny mikrokozmos. Trúdom skončil nechcený celibát a nová kráľovná dostala zabrať. Po kvitnutí agátov a lipy som čakal prvý med. V úľoch sa nahromadilo cca 30 kg vzácnej tekutiny. Povzbudený úspechom som prikúpil ďalšie dve rodiny a všetko potrebné, vrátane nového medometu.

Znie to ako rady z odborného časopisu. Všetko išlo ako po masle?

Prvý zber medu s vlastným medometom nastolil otázku, kde to budem robiť? Obývačka, ani spálňa asi nie sú vhodné, tak zostala len kúpeľňa. Aj keď manželka ma označila za blázna, pustil som sa do vytáčania medu v igelitom oblepenej kúpeľni ako pri maľovke. Po poslednom úkone celodennej práce som ešte nahol medomet aby nezostala ani kvapka nazmar a všetko stieklo do kanvice. Spokojne som sa vyvalil na gauči a kúpeľňu prenechal manželke na hygienu. Po otvorení dvier sa jej naskytol hororový obraz a zaznel výkrik: "Problééém!" Cez pootvorené vetracie okno v kúpeľni dnu vletelo a hodovalo stotisíc včiel. Prišli si po svoj med. Ako sme ich mokrými uterákmi vyháňali von, vôbec neboli agresívne, spokojne sa napchávali medom. Ako mi lietali okolo hlavy, mal som pocit, že sa mi smejú. Medomet som rýchle vyniesol von, kde ho po chvíli našli a brali si z neho med asi všetky včely z celého okolia, vrátane mojich ďalších stotisíc včielok.

Vďaka tejto skúsenosti si si mohol zrátať včely. Povedz ako dlho žijú?

Pre zopakovanie, v letnej sezóne v jednom úle ich je od 40 do 50 tisíc a každá žije štyri až šesť týždňov. V zime ich tam je len cca 15 tisíc a sú tam od októbra, do jari. Zaujímavé je, že okolo kráľovnej je stála teplota, okolo 30 stupňov. V lete vetrajú svojimi krídlami a v zime ju zohrievajú.

Musíš byť ako včelár zaregistrovaný?

Na to je centrálny register a po zaplatení dostaneš niečo ako ŠPZ. Následne v mieste bydliska som sa zaregistroval v bratislavskom slovenskom zväze. Podmienkou je platiť ročne dve eurá za každú rodinu. Prišlo mi jednoduchšie zaplatiť osem eur na minimálne päť rokov, s čím nesúhlasili. Zaznela známa veta, ako z väčšiny úradov, čo si pamätajú husákovské časy: "To sa nedá!" Zostávalo mi len prevodom zaplatiť požadovanú sumu, čo ma muselo uspokojiť.

Po dvoch rokoch včelárenia si nadobudol znalosti a skúsenosti. Ako to pokračovalo?

Rok začal smutnou správou z mailovej pošty o okamžitom vylúčení zo zväzu z dôvodu nezaplatenia príspevku. Jednoducho som zabudol. Neprišla výzva, ani pripomienka a ani priestor to dodatočne zaplatiť. Ďalšia dobrá správa vyvážila tú zlú. V laboratóriu mi zo vzorky sedem dcl. dali potvrdenie o mimoriadne vysokej kvalite medu. Dokonca tej najvyššej. Pri osobnom odbere mi pani "natrela med pod fúzy" oznámením: "Toto sme tu ešte nemali..."

Skúsil si s týmto pokladom z terasy paneláku šťastie na nejakej súťaži?

Práve sa chystala v Nitre pre slovenských včelárov. Odmietli ma pre vylúčenie zo zväzu. Argumentoval som, že spĺňam podmienku na prihláške:  "Pre slovenských včelárov." Nie som ani mongolský, ani eskimácky a ani aborigénsky, ale slovenský včelár. Rozhodla o mne jeho jasnosť - prezident a odpoveď znela: "Nedá sa...!" Nahnevaný som odkráčal domov a začal hľadať súťaže v zahraničí. Najbližšia bola spojená s päť dňovým kongresom, a organizátorom bola API SLAVIA, ktorá združuje celú Európu a Áziu. Chystala sa v septembri 2018 v Moskve. Zdravo nahnevaný som si dal cieľ, nielen zúčastniť sa, ale aj vyhrať.

Aké podmienky si musel splniť?

K nákladom na dopravu a ubytovanie bolo nutné zaplatiť vstup na kongres a tristo eur na preskúmanie dvoch vzoriek medu. Zúčastnilo sa 65OO zástupcov krajín a ich zväzov a z nich súťažilo 954 prihlásených vzoriek. Okrem medu sa oceňovala aj najkrajšia etiketa na fľaške. Tú mi urobil P. Stankovič s motívom Bratislavy.

Ako prebiehala samotná súťaž?

Bolo to všetko perfektne zorganizované s nádherným otvorením v zjazdovom paláci. Ale pred samotnou súťažou prišlo k úsmevnému stretnutiu. Pri ubytovaní počujem na recepcii nejakých Slovákov. Naradostený sa prihováram k šiestim veľkým chlapom v slávnostných aj pohrebných oblekoch. Takých univerzálnych. "Krajania, prišli ste tiež na súťaž?" Najväčší z nich, nadutý moriak, zaujal významný postoj a spustil: "Dovoľte, aby som sa predstavil, som prezident slovenského zväzu..." a podal mi ruku. Do mňa na chvíľu vošla zlosť. "To ste vy, čo ste ma odmietli prihlásiť na súťaž v Nitre a musel som cestovať kvôli vám až sem do Moskvy?" Dobrá nálada prišla hneď potom ako sa začali zúfalo dohovárať, kde vziať peniaze na laboratórne testy. Od slovenských včelárov prevzali niekoľko desiatok fliaš medu a za ne bolo treba zaplatiť pár tisíc eur, čo nevedeli. Rukami strihali ako na kurze Hip-Hopu. S úsmevom na perách som sa rozlúčil a nechal ich "tancovať bez hudby", v neriešiteľnom rébuse.

Ako dopadlo záverečné vyhlasovanie víťazov?

To prišlo po piatich dňoch. Bolo nás skoro tisíc a v rade sme s napätím čakali. Konečne vyhlásili tretie miesto... Potom druhé... V tom celou sálou zaznelo: "Pervóje mjesto - best honey 2018 góda, Pavlíšin Rastislav!" Vo veľkej eufórii som vybehol na pódium, prevzal medailu so slzami v očiach a vrátil sa späť. Všetci naokolo, včelári rôznych národností mi gratulovali, potľapkávali a tešili sa so mnou. "Maladéc, maladéc, supér!" Vychutnával som si tie vzácne sekundy absolútneho šťastia pri stekajúcich slzách a prišlo vyhlásenie v kategórii najlepšia etiketa. Opäť zaznelo moje meno pre víťaza. Prešli opojné tri minúty užívania si slávy a na hrudi sa mi hompáľali dve zlaté medaily. Trochu to pokazila slovenská delegácia, ktorá ma z rohu nepoctila ani len pohľadom. Až doma som sa dočítal vymyslenú informáciu v časopise zväzu, že na druhom mieste sa umiestnil nejaký pán Kohút.

Ako pokračovalo tvoje ťaženie v nasledujúcom roku?

V roku 2019 organizovala API MONDIA združujúca 150 krajín sveta rovnakú súťaž v Montreale. Tam bol podobný počet zúčastnených ako v Moskve, ale do súťaže bolo prihlásených viac ako tisíc vzoriek. Etiketu som novú nemal, tak som prihlásil len med. Ten bol ocenený striebornou medailou.

Dosiahol si svetovo uznaný kvalitný med, máš aj iné ciele?

Ja med nepredávam, mám ho len pre svoju spotrebu a obdarúvam ním rodinu a najbližších. Mojim cieľom je poukázať na celosvetový problém a týka sa všetkých. To bolo témou našej konferencie v októbri tohto roku a volala sa - Priemysel falšovania medu. Okrem toho, že mlieko je "voda" a olivový olej je z repky, je vo svete treťou najčastejšou falšovanou potravinou. Hlavným spíkrom bol prezident API MONDIE - J. Petis z USA, nasledoval N. Garcia z Argentíny - z komisie na odhaľovanie falšovania medu, E. Bruno z Belgicka, ten má na starosti najväčšie európske laboratórium. Nasledoval J. Majtán zo SAV, ktorý vyvinul novú metódu testovania a to prítomnosť antibakteriálnych častíc v mede. Náš moderátor ich uvádzal, oni sa prihlasovali zo svojich domovov a ich prednášky sme prekladali do piatich jazykov. Celé to trvalo skoro päť hodín.

Týka sa tento problém aj Slovenska?

Pred konferenciou sme v našich obchodoch kúpili 43 fliaš medu od rôznych dodávateľov a dali ich otestovať novou metódou do SAV. V medovom laboratóriu vyšli výsledky, či je med mŕtvy, alebo živý. Podstatou je, že ten vyrobený včelami má isté antibakteriálne vlastnosti. Pri ich nízkej hodnote, je med sfalšovaný, alebo znehodnotený. ZO 43. VZORIEK PREŠLO LEN 7!!! Zvyšné boli polomŕtve medy s minimom požadovaných látok a mŕtve so žiadnymi, čiže sirupová voda.

Pri tomto hádzaní polien včelárom pod nohy, vychádza včela ako najužitočnejší hmyz na svete, súhlasíš?

Jeden z naj, pretože sa podieľa až 70% na celkovom opeľovaní. A pri ich dramatickom úbytku sa všetko nahrádza umelo, čiže falšovaním. Môžeme ju nazvať aj bioindikátor stavu životného prostredia a OSN vyhlásila 20. Máj za svetový deň včiel a aj vďaka tomu sa zdvihla celosvetová vlna na ich záchranu.