Čo je hrozbou s fyzikom Martinom Mojžišom

Doc. RNDr. Martin Mojžiš, PhD. je slovenský vedec, teoretický fyzik, vysokoškolský pedagóg a redaktor časopisu Týždeň.

Ktorú časť života považujete za naozaj podarenú?

Dlho som na otázku "Ako sa máš?", odpovedal, "Dobre" a bola to úprimná odpoveď. Zhruba tak do päťdesiatky. Po nej prišlo k menej radostnému nazeraniu na život.

Komunizmus v Československu bol relatívne mäkký. Bol založený na celkovom zastrašovaní. Existoval postih na konkrétne osoby, možno spomenúť mená ako Dominik Tatarka, Kusý, Šimečka. V Čechách bol disent silnejší. V zásade sa hrala taká hra: "Keď vy nám dáte pokoj, aj my vám dáme pokoj." Stačilo si odsedieť prednášku o marxizme-leninizme a hlavne nepýtať sa. Otázkami by na seba človek upozornil, čo by mu mohlo uškodiť. Že žijeme v permanentnej lži to som pociťoval, ale mohol som študovať a venovať sa obľúbeným športom a to bolo to hlavné. Nakoniec človek bol uzrozumený s tým, že aj tak sa so zmenou nedá nič robiť. A s týmto pocitom sa nedostatok slobody ľahšie znášal. Vtedy som režim znášal lepšie, ako dnes, pretože
sa pýtam: "Pre Boha, toto sme si vybrali?" Vtedy sme boli krajina obsadená Rusmi, ale dnes si predsa môžeme vybrať a prispieť takto k celkovej situácii.

Napĺňali sa dvetisíc rokov staré slová M. Aurélia - Bože, daj mi dostatok trpezlivosti zmieriť sa s tým, čo meniť nemôžem...

Áno, musím sa priznať, že som neveril, že sa dožijem nejakej zmeny. Veril som, že to tak bude na večné veky.

Predsa len, k zmene prišlo a čakali sme asi od toho viac. Prichádzali politici, prezidenti a premiéri, ktorí po čase vládnutia sklamali.

Nemôžem povedať, že vždy. Mňa prvé vládnutie po novembri 89 nesklamalo. Ale potom áno, do značnej miery sú to sklamania. Celkovo sa zamýšľam nad tým, prečo voľby vo východnej Európe dopadajú tak zle. Maďari, Poliaci, Česi a my volíme veľmi zle. Je to možno minulosťou.

Nie je to preto, že jednoduchí ľudia s nižším vzdelaním vždy prevalcujú svojimi 30-timi precentami tých vzdelanejších?

Prečo ale táto kategória ľudí volí "dobre" v krajinách napr. Beneluxu, či Škandinávie? Aj keď sú odchýlky. Neverím, že sme celkovo tak vychýlení. Nemám pocit dostatočného porozumenia, že ja tomu rozumiem takto, a to ma uspokojuje.

Poďme sa bližšie pozrieť na prvú slovenskú vládu na čele s Vladimírom Mečiarom, ktorému ľudia odovzdávali cca 30percent hlasov. Vládol človek, ktorý vedel na seba pritiahnuť masy svojou rétorikou, aj keď nezrozumiteľnou a vedel byť štedrý ku svojím spriaznencom, ktorí privatizovali jedna radosť.

Tu sa slovenský volič naplno prejavil. Jednotlivé vety Vladimíra Mečiara nedávali absolútne žiadny význam. Hoci keď prejdem pár rokov neskôr na prezidentské voľby, 60percent Slovákov volí dobre v prípade Kisku a Čaputovej, ale nepretaví sa to aj do parlamentných volieb.

Nakoniec Mečiara zastavil až Dzurinda. Porovnajme ho na začiatku vládnutia a na konci.

Môžem pripustiť, že bol určite iný na začiatku a na konci. Mal reálny talent na politiku, rozumel tomu a výrazne mu pomohla televízia na čele s Pavlom Ruskom a ľudia vnímali, ako spája opozíciu. Rozumel štruktúre moci, jej mechanizmom a bol veľkorysý k porazenému. Bol správne orientovaný (reformy, trh, NATO). Všetko dobre fungovalo, kým bol predseda strany. Keď ním už nebol, stranu jednoducho zničil. Prešiel do mocenského chápania politiky s absenciou férovosti.

Potom prišli ľudia a strany, o ktorých sa toho dá veľa povedať, ale asi bude lepšie o nich pomlčať. Naše Slovensko veľa ľudí radšej opustilo. Keby ste sa vy tak rozhodli, ktoré miesto na svete by ste si vybrali? Ako návod by mohlo poslúžiť, kde sa cítite najšťastnejší a prečo.

Mne sa páčilo v Amerike, kde som bol viackrát v univerzitnom prostredí. Z európskych krajín sa mi páčilo všade, kde som bol. Napríklad Veľká Británia ma upútala svojou históriou, demokraciou a tradíciou, Francúzsko tiež, ale už menej. Paradoxne nikde by som sa nevedel udomácniť, kvôli mojej profesii novinára. Nikdy nebudem vedieť rozmýšľať a písať v inom, ako slovenskom jazyku. Ako keby niekde prišiel futbalista a nohy nechal doma. A druhá vec je, že akokoľvek nedokonalé je porozumenie tejto krajine, je vyššie, než k hocijakej inej. Dokonca aj českej krajine už rozumiem menej, hoci som to nikdy nerozdeľoval. Dodnes považujem za svoju vlasť Československo a nie Slovensko. Tretím dôvodom pre spokojný život je vytvoriť si mikrokozmos (rodina, priatelia). A ten sa dá vytvoriť až pre tretiu generáciu. Tá prvá to v zahraničí nikdy nemá.

V celosvetovom meraní vyšli Dáni ako najšťastnejší národ. Všeobecne platí,
že je tam nízka korupcia, vysoká starostlivosť o životné prostredie, dobrá lekárska starostlivosť, fungujúce školstvo a sociálny systém. Sú vraj šťastní všade vo svete, kde sa nad nikoho nepovyšujú, ani nikoho neponižujú. Panuje medzi nimi dôvera, možno aj preto, že nie sú národom, ale kmeňom.

Zaujímavé je na tom asi to, že majú trochu nehostinnejšie podmienky, pre porovnanie, ako pre nás na nezaplatenie také nádherné Stredomorie a sú pre nich paradoxne užitočné pre život.

Možno sa potvrdzuje pravidlo, že človek musí prechádzať ťažkým, aby si vážil to ľahké a príjemné. Ako cesta loďou a náraz raz do brehu, ktorý je neľahký a potom zas do toho plného cikád, ovocných stromov a vôní, ktoré si môže užívať. Sme ľudia, čo si vážia, to čo majú? V porovnaní s kráľmi a panovníkmi, ktorým sme ako deti závideli ich kráľovský život máme toho sto krát viac.

Absolútne súhlasím a spomeniem len reči o hladových dolinách a podobne. Nechcem to podceňovať, pretože sú rozdiely a niekto sa má lepšie ako druhý. Je zlé byť nezamestnaným, z hľadiska užitočnosti, ale stále tu existuje základné zabezpečenie. Takže vychádza mi z toho, keď sa porovnáme v čase teraz, s časom v dávnej minulosti, máme sa ako prasatá v žite, aj tí najchudobnejší. Vyňal by som z toho ľudí, čo trpia vždy rovnako bez ohľadu na čas. Trpiaci chorobami, z nešťastnej lásky a dnes už zriedkavo ľudia trpiaci permanentne hladom.

Žijeme v dobrých časoch, s dobrými podmienkami pre život, prečo sa teda hovorí, že sme vo veľmi zrýchlenej dobe? Pre nás škodlivej?

Nemyslím si to. Čas elektrifikácie a masívneho zavádzania rozhlasu a televízie priniesol podobné zmeny. Samotná elektrifikácia predĺžila deň a zrazu bolo možné dlhšie pracovať aj zabávať sa. Či už naša doba je zrýchlená, alebo nie, isté je, že sa mení a ovplyvňuje ľudí.

Ovplyvňuje ich do takej miery, že môžeme hovoriť o nejakej hrozbe? Tých je tu možno viac. Spomeniem aktuálne napr. vírusy, nielen Covid 19, ďalej umelú inteligenciu, ktorá nás dnes ovplyvňuje a podsúva nechcené veci do mobilov a PC na základe vyhodnotenia správania človeka. Ďalej samotné digitálne technológie, ktoré sú obsiahnuté vo všetkých oblastiach života a pri ich výpadku je človek veľmi zraniteľný. Stáva sa to akoby niečím nenahraditeľným pre pokračovanie života.

Tieto hrozby mi nepripadajú ako rovnocenné hrozby. Vírus, pri práci v laboratóriu je nebezpečný, podobne ako zbrane, ale je to nízka pravdepodobnosť, že sa také niečo stane. Hrozba umelej inteligencie je veľmi ďaleko od hrozby pre jej dnešnú úroveň. Zraniteľnosť pri výpadku technológií taktiež vidím ako problém, ktorý vieme vyriešiť. Verím, že si vieme poradiť napríklad zásobovaním , nejakým jednoduchým spôsobom pri takomto krízovom scenári.

Je podľa vás aj niečo iné, čo môžeme nazvať reálnym nebezpečenstvom?

Áno, sú to víťazstvá totalitných systémov a silné totalitné krajiny, ktoré sú schopné vojensky poraziť slobodné krajiny. Nemyslím tým zničenie planéty, ale zotročenie ľudí a zotročených ľudí použijú na zotročenie ešte väčšieho počtu ľudí. Tak to bolo aj keď my sme boli na vojne. Učili nás strieľať zo samopalov a boli sme hrozbou pre západný svet. Nie Bundeswehr bol hrozbou pre nás, ale my sme ohrozovali Bundeswehr.

Pritom komunistická propaganda hlásila, že všetko robíme len pre obranu výdobytkov komunizmu. A málokto sa zamýšľal nad skutočnosťou, že kto sa má naozaj dobre a nepotrebuje útočiť, a kto je držaný v klietke za ostnatým plotom. My sme boli z pohľadu západu označovaní za tých zlých. Aj pre neslobodu vierovyznania. Žili sme na našej malej planéte v ponímaní veľkého vesmíru rozdelení na dobrých a zlých. Ale podmienky pre život boli vytvorené pri vzniku života pre všetkých rovnako. Jedna skupina vedcov hovorí o jednom stvoriteľovi a druhá nesúhlasí a má iné vysvetlenia. Kde patríte vy?

Podľa mňa nie je nijako v možnostiach vedy odpovedať na otázky o existencii, alebo neexistencii Boha. Každý vesmír s prírodnými zákonmi je kompatibilný s existenciou Boha a môže existovať aj bez Boha. Ja osobne nie som veriaci, ale viera je mi sympatická. Keby to bola možnosť výberu, nie viery, vybral by som si - veriť. Doplním ešte, že ku každému vedeckému obrazu sveta, ktorý je bez Boha sa dá pridať Boh bez toho, že by sa porušila logika tej veci. Pre mňa nemôže existovať žiadny dôkaz, ktorý by ma presvedčil o existencii, alebo neexistencii Boha. Nikdy by som si nedovolil presviedčať ľudí, ktorí veria, že sú v omyle, lebo je to krajšie a lepšie. Svet aj život má oveľa lepší zmysel. Je to otázka viery. Skôr, ako sme sa stretli, chcel som vedieť, či si budeme rozumieť. Tak som si prečítal časť vašej knihy. Uveril som tomu, čo som tam prečítal, hoci to nie je dôkaz. To mi stačilo na to, že akákoľvek nedôvera je nemiestna. Našiel som tam niečo blízke, spoločné, hoci môžeme mať odlišné názory, aby nebola nuda a vznikla zaujímavá debata.

Ďakujem a na záver sa ešte spýtam na vaše skutočne neobvyklé pracovisko, jedinečné vo svete, a to Cern vo Švajčiarsku.

Je to taká továreň. Komplex továrenských hál a keď sa dostanete dole, tak máte pocit obrovskej kopy železa, z ktorého ide strašne veľa elektrických drôtov. Sú tam spolu 4 tzv. jamy, do ktorých sa dá dostať len pri odstavení urýchľovača. Celé je to obrovské, takže sklamaný z toho nie ste. Možno v skutočnosti toho viac vidíte ešte pred Cernom, kde je interaktívne múzeum. Možno tu vidieť jeden z detektorov, ako pracuje siahnuť si na časť rúry urýchľovača atď.
V každom prípade nevyzerá to, že v tej časticovej fyzike sa udial za posledných tridsať rokov významný objav. V kozmológii je toho omnoho viac. V súčasnosti sme v objavovaní a kreativite nedosiahli úroveň napr. Einsteina, tak ako ani v hudbe Beethovena.

Plne súhlasím. Máme to šťastie, že žijeme dobu, keď si naozaj môžeme vyberať a užívať si aj ten starý svet a len to, čo nám naozaj pomáha z toho nového terajšieho sveta.